Napíš príbeh o adopcii… Hm, hm, hm… Na pohľad ľahká úloha, ale… Vždy som rada písala slohy, úvahy, či už zo slovenčiny, ruštiny, angličtiny… Ale napísať o tom, ako som si adoptovala nevidiaceho starúšika… to nie je len tak. Ťažko hodiť na papier pár slov. Tie nevyjadria, čo je v duši, čo je v srdci. Pokúsim sa.
Minulý rok na 1.sviatok vianočný sa mi zmenil život. Moja domácnosť v počte 1 sa rozrástla o jedného člena – pribudol jeden vzrastom stredný zatúlaný osamelý chlpáčik z útulku. Som nútená predčasná dôchodkyňa, ktorú 4 roky pred dôchodkom kopli do zadku. Si stará, nadbytočná, staraj sa, ako vieš…
Chodila som do nášho útulku Zatúlaný chlpáčik venčiť psíky. Aspoň niečo, keď už fyzické sily odchádzajú, peňazí niet… Jediné, čo som mala a mám – je voľný čas a ten som venovala psíkom. Bola som zhrozená, čo všetko človek dokáže. Začala som sa pohrávať s myšlienkou vziať si psíka či už do dočasky alebo adoptovať. Šteniatka, mladé krásne psíky si zoberú hneď. Staršie, choré, naopak, ľudia vyhadzujú. Povedala som si, že chcem psíka podobného mne – osamelého, ktorého nik nechce, ktorý sa ťažko prebíjal životom. V našom útulku taký nebol, tak som začala hľadať na Internete (viete, starší človek a PC či IT…). Podarilo sa. Našla som! Asi to bola láska na prvý pohľad, ako hovorí moja sestra. Ona to všetko prežívala so mnou a za veľa jej ďakujem. Začali sme komunikovať s útulkom v Nových Zámkoch. Po menších útrapách sa dielo podarilo. Vianočný darček dorazil na miesto určenia.
Bohužiaľ ľudia na Slovensku majú predsudky. Čierny pes prináša nešťastie… starší stráca sluch, zrak, čo s ním? Na smetisko, do auta – a vyhodiť na frekventovanej ceste alebo odľahlom mieste. Ešte že existujú útulky a ľudia s dobrým srdcom.
Máme kamarátku Soňu. Má mačičku Cicu, ktorú jej neter našla vyhodenú na smetisku. Naši dvaja najdúsi sú teraz najlepší kamaráti.
Netreba sa báť. Netreba sa obávať adopcie handicapovaného psíka. Je ako každý iný – milý, prítulný, poslušný, učenlivý, VĎAČNÝ… Za všetko,čo pre neho robíte. Nepotrebuje až tak veľa, jesť či piť – jediné, čo potrebuje je cítiť Vašu lásku, cítiť, že ho má niekto rád, že už nie je sám. Odvďačí sa Vám tým, že Vám dá celé svoje srdiečko. Tak ako môj Stellko. So všetkým si hravo poradí. Obdivujem ho 24 hodín denne.
Mgr. Jana Zrotálová
♥ Adoptujte si najlepšieho priateľa na www.adoptuj.psiadusa.sk
♥ Adoptovali ste si zvieratko z útulku alebo zachránili priamo z ulice?
Napíšte nám o tom: psiadusa@psiadusa.sk